wz
 
 

Táto stránka sa správne zobrazuje kódovaním Windows 1250.
Stránky sú optimalizované pre Microsoft Internet Explorer 4.0 a viac pri rozlíšení 1280x1024 pixelov
[Späť | Obnoviť | Dopredu]

Jedna z mojich najväčších lások života

MIKINKA

 Z piatka na sobotu som prebdela celú noc s Mikinkou. Unavená som na chvíľu zdriemla sediac za stolom a Mikinka v tom čase, keď videla, že spím, odišla von do záhrady, kde chcela zomrieť v samote, zalezená za stromkom a kríkmi. Keď som sa prebrala, všade som ju hľadala,prešla som záhradu, volala ju, no neozvala sa mi. Išla som pozerať druhý krát a našla som ju ako som opísala. Odniesla som ju na rukách do domu a po pol hodine znovu odišla von pod broskyňu plnú plodov, kde rada ležala v chládočku počas dní života, keď neboli priveľmi horúce dni. Povieval trochu chladnejší vánok a tak jej bolo pod stromom lepšie, ako v dome. Išla som pre fotoaparát, aby som si ju zachovala aj na fotkách tak, ako ju mám v srdci. Keď začalo slnko hriať, tak som ju odniesla dovnútra a pán doktor prišiel okolo deviatej hodiny na aute a pichol jej výživu aj injekcie, ako bol dohodnutý s Mikinkiným pánom doktorom Dušanom Braným. Obom ďakujem za to, že sa snažili pomôcť jej v utrpení, no bohužiaľ, musela aj tak prejsť cez obrovské a kruté bolesti zomierania, čo trvalo od rána do večera.  Nehovoriac o celom týždni, čo jej bolo zle a nemohla jesť a tri dni pred smrťou už ani vodu, lebo všetko vyvrátila ihneď po nachlípaní. Na foto dolu je ležiaca pod broskyňou.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Dátum 8.8. je dátumom očkovania Mikinky v roku 2007 a dátumom jej skonu v roku 2015.

Po odchode pána doktora Štefana Haina, Mikinka začala znovu zvracať... bôľny pohľad a bezmocnosť, ktorá človeka zachváti, je silný nápor, trpela som s ňou do morku kostí a nemohla jej nijako pomôcť... Pánu doktorovi Hainovi sa musím ospravedlniť zato, že som v žiali a psychickom vypätí napísala do e-mailu, že jej nechcel prísť pomôcť popoludní, keďže som sa nemohla k nemu dovolať po telefóne, najprv bol obsadený tón a potom už len oznamovanie, že je stanica nedostupná, zavolajte neskôr prosím. A ja som volala a nebol stále dostupný, tak som nadobudla dojem, že nechce prísť a Mikinka tak musela strašne trpieť namiesto toho, aby dostala injekciu z milosti o ktorú som ho chcela prosiť. No aj tak už to bolo zbytočné, smrť na ňu dýchala už každú minútu... Je mi strašne biedne pritom, ako to píšem a znovu prežívam. Pán doktor, prepáčte mi tie slová, "že ste nechceli", Vy ste boli len mimo dosahu telefónu a nemohli ste vedieť, že Vám volám a píšem e-mail. Popoludnie som chápala ako čas okolo  štrnástej - až šestnástej hodiny a bolo už takmer 17 hodín... Už to, že ste k nej hneď ráno prišli je predsa dôkazom, že ste mali dobrú vôľu pomôcť, no vidíte, aký vie byť človek nerozumný, emotívny, impulzívny vo vypätej situácii a z hrozného pocitu bezmocnosti... Chcem veriť, že mi to prepáčite, nebolo to úmyselné vonkoncom! Verejne sa vám ospravedlňujem tým, že to po pravde píšem na Mikinkinej webovej stránke! Ako som písala o jej živote od nájdenia na bošianskej železničnej stanici pri rampách a našom spoločnom živote, tak píšem aj o jej najkrutejšej chvíli, keď nás opúšťala. Dolu sú fotky po odchode pána doktora Haina!

 

 

Dívala som sa na ňu, hladkala jej boľavé bruško a hovorila jej, že neviem, ako by som jej mohla pomôcť, že som s ňou a bolí ma srdce, že ju ľúbim... ten jej smutný bolestný pohľad je vo mne navždy vpísaný, dokonca zavrtela chvostíkom a ja som to už nemohla vydržať a išla som do svojej "trucovne" plakať.

A stalo sa, že ona z posledných síl prišla za mnou k mojim nohám  a pri ne si ľahla, dychčala od bolestí a pohľadom akoby mi hovorila, neplač! Takto pri mne ležiavala celých osem rokov každý deň a aj v noci, keď chcela spať. To už bolo pre mňa celkom srdcervúce... Ľahla som si k nej  na podlahu a šepkala jej ako ju mám rada a že na ňu nikdy nezabudnem, kým budem mať zdravý mozog, že som s ňou a nech teda odíde do nebíčka, keď to tak musí byť a nech na mňa pozerá zhora a je tam šťastná a už bez trápenia a krutých bolestí.

Celú noc som nespala a ráno hneď varila obed a v tej horúčave ma to zmohlo, musela som si zdriemnuť aspoň hodinku, dve... Manžel prišiel a Mikinku videl ležať na podlahe pri počítači a hneď vedel, že ju smrť zmáha, zobudil ma, mohla som s ňou byť v jej celkom posledných chvíľach života a šepkať jej do uška, že je mojou láskou za hrob. Počas bolestí si radšej ľahla na gumolín, ako na koberec, gumolín jej chladil rozbolené bruško. A robila tak aj kým žila a bolo vonku horúco. Prišla za mnou k počítaču a bruškom dolu si ľahla spokojná, že na ňu nepáli slnko a nehreje ju zdola koberec.

Bola dehydrovaná, a po smrti z nej išla von voda z úst, chúďa moje, toľké utrpenia musela prežiť v jednom týždni a neviem čo sa jej stalo, načo zomrela, no to mi je aj tak nanič vedieť... človeku kadečo "chodí po rozume" v takejto krušnej a neutešenej chvíli.

Hladkala som ju po brušku a pritom si ju aj fotila. Mikinka moja, toto sú moje najsmutnejšie a totálne bezmocné chvíle a holý fakt, že aj tak je v smrti každý sám! Môžem vystrojiť priateľa k pomyslnej bráne, no za bránu už musí ísť celkom sám... a tu si už bola, srdiečko moje, celkom sama a moja prítomnosť už tebe nebola potrebná...

Vzťah, aký sme mali medzi sebou sa ani opísať nedá, to musí človek iba prežiť a prežila som s Mikinkou osem a pol roka krásnych chvíľ od jej hravosti, keď bola šteniatko, cez jej starostlivosť o mačičky, ktoré sme mali, až po jej bezhraničnú lásku, ktorú mi dávala najavo denne a v každej chvíli, čo sme žili spolu od 28.7.2007 až do samého konca jej života.

Obvykle zvieratká zaliezajú z dohľadu, keď cítia dych smrti, čo je im dané prirodzenosťou a uvedomila som si, že Mikinka takisto chcela zaliezť ráno a ja som jej hovorila, že ju mám rada a nech je so mnou, aj keď jej neviem pomôcť, že by mi srdce puklo od žiaľu, ak by mala byť zalezená a mala by som ju nájsť mimo jej domova, kde celý svoj život so mnou žila. To srdce moje mi naozaj takmer puká, keď ju spätne vidím, ako prišla k počítaču za mnou a nezaliezla von... dvere boli otvorené, ako každý deň v týchto horúčavách... nezopakovala to, čo bolo ráno... prišla zomrieť tam, kde sme spolu trávili stovky hodín času. Oddaná verná moja dušička...

 

 

Ďakujem Květulke, Aninke, Evka, Honzíkovi, Edkovi, Anke, synom a všetkým, ktorí mi poslali dobré slovíčka pre utíšenie bolesti srdca a osobitne ďakujem Květulke za prezentáciu, ktorú mi zaslala...

 

Moje
webové stránky

Cezmín:
http://cezmin.wz.cz
Cezmín: http://cezmin.wz.sk
Vianoce: http://vianocesk.wz.cz
Viktorian http://viktorian.wz.sk
 Svadba: http://svadbask.unas.cz
 Bylinky:
http://bylinky.czweb.org
Seniorka: http://seniorka.szm.com
Jáska noc: http://cbjanskanoc.ic.cz
Cintorín:
http://cemetery.zaridi.to
 Bábiky: http://svetbabik.czweb.org
Vianoce: http://vianocesk.szm.com
Slovania: http://slovania.czweb.org
 Pani Príroda: http://eufrosyne.wz.cz
 Veľká noc:
http://velkanoc.czweb.org
Veľká noc: http://velkanoc.czweb.org
Gloria Polo: http://gloriapolo.czweb.org
Moji psíkovia: http://mikinka.czweb.org
Milujem pani P... : http://eufrosyne.wz.cz
Cezmín ker a alias: http://cezmin.czweb.org
 Michal Krpelan: http://michalkrpelan.wz.cz
 Aishwarya Ray z Indie: http://aishwarya.wz.cz
 Horná Chlebany : http://hornechlebany.unas.cz
 Rádioamatéstvo  : http://cbrsk-chlebany.euweb.cz

 Múdra ako rádio: http://www.mudraakoradio.euweb.cz
CB Fan rádioklub Slovakia-CBRSK: http://cbrsk.euweb.cz
Webové stránky, ktoré som urobila iným zdarma
Pes Buldog english:
http://ruda-etuda.czweb.org
Ranní Sedmička: http://rannisedmicka.wz.cz
Olympionik: http://olympionikholub.wz.sk

Seniorka a deti: http://seniorka-deti.wz.cz
Senior Honza: http://senior-honza.wz.cz
Práva dieťaťa: http://dieta.czweb.org

Senior Baťo: http://dano17.wz.sk
Späť| Obnoviť | Dopredu

by Cezmín Slovakia 2009 http://cezmin.wz.sk