wz

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

MOJE MAČKY

Unikátne video.... Kocour a sova

http://www.stream.cz/mazlove/777092-kocour-a-sova

2.11.2012

Náš kocúr, ktorého manžel premenoval z "Murko" na  "Kolomba" dajúc mu také meno po známom poručíkovi "Colombovi" z kriminálnych filmov v TV. Vraj náš kocúr prižmuruje oko a oči ako poručík Colombo vo filmoch. Tak prešli 4 roky od doby, čo som ho ako zatúlané a ľudí sa bojace mačiatko po prvý krát uzrela u nás na dvore, dala mu napiť mlieka a viac od nás už neodišiel, zostal kocúrom domácim.

Na foto dolu ho syn vyfotografoval vo chvíli, keď bol na postriežke na vrabcov v nočných hodinách. Sedávajú vo viniči občas a pre neho to je výzva na lov. Fotografia je zosvetlená vo fotoshope.

Tu je originá foto čo syn nafotil a je tmavá.

Pred 4 rokmi, keď som zbadala malé na Mikinku prskajúce mačiatko, bolo zúbožené a so zvláštnou šedo-čiernou farbou srsti, takú som tu ešte nevidela u mačiek. Keď ju vyháňali zo dvora, tak sa nedala, zaliezla pod auto a aj v noci tam bola. Nuž, zato, že mala takú zvláštnu farbu a aj zato, že doposiaľ som mala zakaždým zväčša najdúšikov psov a mačky z ulice, dala som jej najesť a mačiatko tu zostalo. Po čase, na moje prekvapenie, šedá farba srsti mizla a belela. Keď mala dostatok jedla, srsť sa začala viac lesknúť až napokon celkom zbelela šedá farba. Ono to mačiatko malo srsť iba zafúľanú od nejakých sadzí. Možno spávala v susedovom starom dome kdesi pri komíne...
Mikinka na kocúrika (zistil manžel, že to je kocúr a nie mačka), nedala dopustiť. Bola to jej živá hračka. Ani si neviete predstaviť, koľko radostných a zábavných chvíľ nám Mikinka s Kolombom doposiaľ pripravili. Ich spoločným hrám nebolo konca kraja. Akonáhle ktosi chytil kocúrika na ruky, Mikinka si vymáhala, aby ho zložil späť na zem, štekala, skákala na človeka... a keď ho zložil dolu, tak si ho oňuchávala a packami do seba zapárali...
Po čase sa z nášho kocúrika stal riadny kocúrisko. Keď bol mladý, tak mal dlhé nohy a volali sme ho "drevenáčik", taký bol vychudnutý na kosť. Dnes je z neho statný na dĺžku tela aj s chvostom takmer 80 centimetrový kocúrisko. A mám s ním aj kopec zážitkov, lebo to nie je kocúr, ktorý by sedel doma, je polodivoký. Nemožno ho hladkať len tak, zapustil pazúriky do ruky, keď sa mu to nepáčilo a viac sa mu to nepáčilo, ako páčilo. Každú noc sa túla a večne chodil domov dobitý, dohryzený buď od psov alebo potkanov.
Tak sa zo mňa stala ošetrovateľka jeho otvorených rán na nohách, na bruchu, na krku a na hlave. Niektoré rany sa mu hojili dlhšie, niektoré kratšie, no nebolo dňa, aby neprišiel domov s ranami na tele. Tak sme ho začali volať Don Chuan, záletník. Naháňal mačky po okolí po celé noci. Doposiaľ som nevidela takého kocúra, ktorý by bol takto dorasovaný a každodenne.
Dozvedela som sa, že pes od suseda oproti už zadrhol dve mačky, tak mi bolo jasné, že už prišiel do styku aj s týmto psom, keď raz prišiel domov s veľkou ranou v krku, ktorú som mu vymývala repíkovým odvarom a čistila borovou vodou s kamilkami. Nebolo to jednoduché ošetrovanie, keďže mi hrýzol ruku, lebo ho to bolelo. Musela som si aj rukavice dať, aby som nebola doráňaná ako on. Tú poslednú a veľkú otvorenú ranu v krku som mu ošetrovala týždeň a počas toho týždňa bol len doma pri mne pri počítači. Tak si zvykol na mňa a aj na sedenie pred obrazovkou počítača, teraz len čo príde domov zo svojich potuliek, tak jeho prvé mačacie kroky vedú k počítaču, vyskočí na stôl, ľahne si pred klávesnicu, oprie sa mi o hruď a pradie o dušu.
Neviem čím to je podmienené, no náš kocúr, keď sa cíti v "siedmom nebi" a pociťuje blaho, tak slince ako Popovov pes pred jedlom, prosto mu tečú sliny. A tak mu musím dávať "podbradník" - "brindáčik" pod bradu, aby som stále nebola od neho oslintaná a samozrejme aj klávesnica počítača, ktorá je v blízkom dosahu jeho papuľky. Tento rok v lete som mu z tela stále vyvrtávala kliešte a bol strašne zúbožený, chudý ako trdlica... Napokon syn zakúpil sprej proti kliešťom a nastriekala som aj jeho a aj Mikinku ním, aby sa nejako z toho dostal a veruže sa dostal. Za tri mesiace sa mu zase srsť začala lesknúť a začal aj poriadne jesť a tak, že je z neho už statný kocúr. Zistili sme, že už zožerie viac ako Mikinka. Hlavu má div nie ako Nikita Chruščov veľkú...
Dokonca už aj doma zostáva občas a netúla sa tak dlho po nociach ako doposiaľ.
Po jednom takom nočnom záťahu, keď prišiel domov doráňaný, som si zavzdychala pred synom, že takého bitkára som ešte nevidela, až teraz a mám ho priamo v dome. Každú noc kdesi hryzie a bije iných kocúrov... a syn na to zahlobil:
- "No to nemôžeš vedieť, možno on nie je agresívny, možno sa len bráni a iní kocúri ho hryzú a bijú..."
A na čo si zvykol?
Každú noc zobudí manžela. Keď ide z nejakého lovu či vohľadov domov, tak vyskočí na stôl, ktorý máme pod oknom a ako je dlhý nacapí sa na sklo okna a škriabe, klopká o dušu. Je jedno, či má packy suché, či od rosy zmáčané a či od blata zamazané, by ste videli aký mám zamazaný oblok každý deň, obzvlášť v čase keď je mokro a vonku prší! No aj keď je pekné počasie, je ako malé decko, keď je na okolí čo i len jedna malá mláka, nájde ju a zamaže sa... Na to reaguje samozrejme Mikinka, ktorá spáva vo vnútri, začne štekať tak srdcervúco, že manžela zobudí a musí mu ísť otvoriť dvere, vpustiť ho dnu. Zvítavanie týchto dvoch zvieratiek je dojemné. Cupkajú od dverí do izby vedľa seba otierajúc sa o seba a oňuchávajú sa navzájom, potom mačacie kroky vedú za mnou, následne rýchlo k miske s jedlom a napokon sa Kolombo natiahne ako je dlhý na koberec a spí sťa bábätko. Je až neuveriteľné, koľko hodín dokáže kocúr prespať počas dňa a v kuse. Raz si to manžel odstopoval a spal v kuse nepretržite 14 hodín.
Aj keď je bitkár, je s ním aj veselo. Keď ho slovne posielam preč od počítača, aby som mohla písať na klávesnici, tak začne vrndžať ako pes na mňa a občas mi aj zahryzne do ruky, že sa mu nepáčí, keď ho posielam preč z pelešku, kde sa jemu páči a kde sa cíti dobre. No ako môžem pracovať, keď si moju ruku s myšou v ruke chytí obomi packami a zvalí sa mi na ňu... Urazene si sadne na stolicu pri písacom stole a vyčítavo na mňa pozerá, potom s hlavou vysoko zdvihnutou odkráča za manželom do kuchyne alebo za Mikinkou na jej kreslo. A dokáže sa takto "durdiť" aj hodinu. Napokon ho to prejde a zase príde za mnou k počítaču, akoby sa nič nestalo.
By ste videli tie žiarlivostné scény, keď pohladím kocúra, tak Mikinka doletí a začne štekať, musím aj ju pohladkať a keď pohladím Mikinku, Kolombo doletí, vyskočí na stôl pri počítač a musím aj jeho pohladkať. Vždy si spomeniem na moje deti, keď boli malé... oni si aj porátali, koľko krát som koho pohladkala po vlasoch. Veruže som si dávala na to pozor a ani raz som nesmela na to zabudnúť, aby nemal niektorý z nich pocit, že ho mám menej rada, či pocit krivdy. A teraz to mám s mojimi štvornožcami, nesmiem zabudnúť pohladkať aj toho druhého...
V každom prípade, zvieratá nám dávajú toľko bezpodmienečnej lásky a tešia nás každý deň svojou úprimnosťou a priamosťou, že sú nenahraditeľnými spoločníkmi na pozemskej našej púti. Kto má čo i len trochu pocit osamelosti či nedostatku lásky od ľudí, cíti sa sklamaný a či nedocenený, nech si vezme k sebe mačičku či psíka z útulku či zatúlaného, ako to robím celoživotne ja, z ulice a som presvedčená, že sa osamelosť vytatí a deficit lásky zmierni na minimum. Je naozaj jedno, či máte čistokrvné zvieratko doma alebo tzv."pouličnú zmes", zvieratká sú na nás odkázané a oni sú maximálne vďačné božie tvory, ktoré svoju oddanosť a lásku prejavujú bez zábran a milujú nás takých, akí sme. Dokážu vycítiť v akom sme duševnom rozpoložení, ako sa cítime a snažia sa nás potešiť svojou spontánnosťou, hravosťou, dať nám najavo, že nás majú radi.
Doposiaľ čo som mala psíkov, tak doslova a do písmena priam dýchali so mnou. Okrem hovorenia rozumeli tomu, čo im hovorím a nemyslím slovám ako takým, no intonácia hlasu, pohyby tela a rúk im napovedajú a oni sú maximálne chápavé tvory, vycítia a konajú spontánne. Len treba s nimi komunikovať, hovoriť s nimi, aj keď sa to javí ako monológ, nie je to len monológ, je to komunikácia dvoch sŕdc, ktoré bijú jedno pre druhé. Každé oslovenie zvieraťa nesie v sebe tlkot srdca hovoriaceho a táto vibrácia slov nesených k sluchu zvieraťa éterom sa dostáva nielen k jeho sluchu, no prúdi k jeho srdcu. Tlkot jeho srdiečka sa stišuje či zrýchľuje spolu s našim tlkotom srdca.
Raz mi bolo, už ani neviem prečo, veľmi smutno a mala som doslova plačlivý deň. Keď sa mi občas niečo také stane, dávam tomu voľný priebeh a poplačem si, aby som to zo seba dostala von a videla som zase jasné slnko na oblohe. Čo urobila Mikinka? Došla ku mne, vopchala svoju hlávku pod moje pazuchy, podrgala do mňa a začala mi olizovať slzy z líca. Keď som uvidela jej smutné kukane, ako zpodpazušia na mňa hľadia, bolo mi jasné, čo mi hovorí... neplač, som tu s tebou... a mne zovrelo srdce, ako so mnou cíti, ako ma chce utešiť tá nemá tvár... tak som jej povedala, že už som zo seba vyplakala smútok, nech donesie loptičku a bude mi ju nosiť. Všetkému rozumela... zabehla po loptičku a radostne začala poskakovať. Smiala sa, pysky mala otvorené, jazyk vyplazený, v očiach jej zaihrali iskričky...
Ide o to, aby mal človek otvorené srdce a ten iný, môže to byť aj nemá tvár zvieratka, naladí svoje srdce "na príjem". Preto odporúčam každému, kto má nejaký deficit v citovom živote, nech skúsi mať živého tvora pri sebe a určite sa mu stav zlepší a život obohatí. Nie je to náhrada za blízkosť k inému človeku, je to prosto iný rozmer a uhol pohľadu na možnosti rozdávania a prijímania bezpodmienečnej lásky. A to už niečo je! To už aj niečo znamená. Osamotenosť sa vytráca a srdce dáva aj prijíma, nie je opustené, zanedbané, nečinné, apatické, prosto pulzuje.
Nuž, tak si tu spolu s manželom žijem s Kolombom a Mikinkou, dvomi božími tvormi prírody, ktorých srdiečka bijú pre nás a sú súčasťou našich životov.

Kolombo v roku 2012

001.jpg 002.jpg 003.jpg 004.jpg
005.jpg 007.jpg 008.jpg 


"SKOKANKA" ĎUĎA I.

S Ďuďou sme mali zážitok. Jej prirodzený pud mať svoje potomstvo bol veľmi silný, ale... po tomto prvom vrhu už viac nemala malé, no keď prišiel jej čas, tak jednoducho išla, uniesla malé mačence u tretích susedov a doniesla si ich do komory do brlôžka. Asi na druhý, či tretí rok po strate svojich troch mačiatok nemala kde ukradnúť mačence, tak si do krabice doniesla malé holé myši a starala sa o ne, akoby boli malé holé mačiatka... to je práve to, na čo sa mnohí ľudia z dediny chodili pozerať.  Samozrejme, že myši vykapali, doniesla si ďalšie a tak sa to opakovalo, kým z veľkej túžby po materstve mala načasované všetko podľa prírody.

Ďuďa I. mala jednu veľmi obľúbenú hru. Keď k nám niekto išiel, bleskovo vybehla na povalu a z hrady nad vchodom do domu, čiže nad dverami skočila na príchodzieho... odrazila sa od neho a bleskovo znovu utekala na povalu. Nuž, na mnohých takmer "priskočilo" pri takomto privítaní pred dverami, ale nemohli sme ju do toho odučiť, jednoducho to bola jej zábavka a hra, vítať takto naše návštevy, už či dospelých alebo deti.  Na moju tehotnú kmotru, ktorej skočila na vyčnievajúce bruško, naozaj takmer "priskočilo". Veľmi sa zľakla vtedy a bála sa, aby to nemalo nejaký dopad na jej dieťa. Tí, ktorí o jej zábavke nevedeli, vždy sa veľmi zľakli a tí, ktorí už o tom vedeli, mali hlavy vyvrátené dohora, keď išli ku mne, čo pôsobilo komicky a z čoho bolo zväčša plno smiechu. Predstavte si ako ide ku mne päť ľudí na návštevu a všetci majú hlavy vyvrátene - otočené dohora, akoby vzývali Pána Boha alebo videli nejaké nebeské čudo...

Napokon naša Ďuďa I. na piaty rok po tomto "krvácajúcom" bezdetnom stave sa utiahla a neprišla domov. Hľadali sme ju, vyvolávali... nikde sme ju nenašli... opustila nás. Po dlhšom čase, keď som dopĺňala senník v kuríne nad zajacmi, našla som schúlenú do klbka... pribudol ďalší hrobík do záhrady... smútok sme mali dosť dlho, pretože sme ju mali veľmi radi a bolo nám jej ľúto, že nemôže mať maličké mačiatka, i to, že jej tie prvé malý Henko prosto tak ľúbil, až ich poškrtil. Ďuďa bola slobodná mačka, taká malá divoška, pretože svoje pazúriky neraz zaťala do rúk, poškriabal tvár či nohy, keď  sa jej znepáčilo maznanie detí. Obvykle ju silnejšie stisli a ona hneď reagovala poškriabaním, čo je prirodzené.

RYŠAŇA

Potom sme mali mačku z Tatier, doniesla som ju z výletu, bola  zatúlaná v lese. Volala som ju "Ryšaňa", mala hrdzavú farbu srsti.  Riadne veľký kus s pevnou šijou z nej vyrástol a bola divoška, ale...vynikajúco chytala myši a nielen myši, ale aj potkanov! Nebála sa a pustila sa loviť aj veľkého potkana a neraz bola zranená od potkanov. Dokázala hodiny presedieť pri myšacej diere, až myš chytila. I ona, ako to robila aj Ďuďa I., nosila myši pri dvere. Občas aj zožrala nejakú, ale zväčša ich nosila pri dvere, aby som ich videla  pochválila ju, dala jej nejakú maškrtu ako salámu či piškótu.  Veľa krát bolo pri dverách naukladaných aj šesť a viac myší... I ona skončila nie dobre, zjedla pravdepodobne otráveného potkana alebo myši, otrávila sa a chuderka veľmi bolestivo zomierala.
V tomto čase mi syn doniesol domov malého krtka zabaleného do trička... Chytil krtka  a myslel si, že ho bude doma chovať, ale krtko po veľkom strese dostal infarkt a Kajko ho nosil na rukách, chcel mu vdýchnuť život... bolo mu veľmi smutno, že nežije.

MAČKY SOS

http://www.mackysos.sk/index.php?stred=./surne/index.php&id=989

Toto sú návrhy, ktoré sme v súvislosti s problematikou ochrany zvierat a týrania zvierat predniesli pánovi poslancovi:

- zvýšiť dolnú aj hornú hranicu sadzby za trestný čin týrania zvierat §378(1) a §378(2) zákona č. 300/2005 Z.z.
- zaviesť povinné verejno-prospešné práce v útulkoch pre zvieratá v mieste bydliska páchateľa (príp. najbližší útulok k miestu bydliska páchateľa); a to aj pri podmienečnom odsúdení – očakávame výchovný efekt takéhoto opatrenia, s cieľom zamedziť recidíve
- zvýšiť vymožiteľnosť práva – ani jeden z medializovaných prípadov, ktoré veľmi pobúrili verejnosť neviedol k nepodmienečnému odsúdeniu, napriek tomu, že zákon 300/2005 Z.z. §378 takéto odsúdenie umožňuje.
- zmeniť formuláciu v zákone č. 115/1995 Z.z. §5 (Usmrcovanie zvierat) ods.2, písmeno e. a tiež v zákone 39/2006 Z.z. §22 ods.4, písmeno f. na „usmrtenie nechcených zvierat, pokiaľ sú tieto agresívne, nevyliečiteľne choré alebo prestarnuté a vyčerpané; s cieľom zamedziť ďalšiemu utrpeniu zvieraťa.“

Žiadame, aby iné ako tieto dôvody nemohli byť dôvodom na usmrtenie nechceného alebo túlavého zvieraťa. (pozn.: zákon v súčasnosti považuje usmrtenie nechcených zvierat, zvierat v útulkoch a karanténach za odôvodnené, a tým pádom ho umožňuje)

Pán poslanec navrhol ďalšie stretnutie v priebehu budúceho mesiaca. Budeme sa na ňom bližšie venovať situácii v útulkoch a karanténach (najmä v oblasti usmrcovania zvierat) a konkrétnym prípadom týrania zvierat.

Akékoľvek pripomienky, návrhy a otázky smerujte prosím na známu adresu ozmackysos@mackysos.sk

Naše terajšie mačiatko, kocúrik MURKO 

November 2008

 MURKO

Mikinkin spoločník kocúrik - MURKO

Takto spí na mojej posteli...

Úžasne bystré a slobodomyseľné stvorenie, ešte to je malinkaté a už to zadrhlo dvoch malých potkanov na dvore. Tento rok sú potkany veľmi premnožené a máme z nich len škodu v záhrade, takže náš Murko bude veľkým pomocníkom pri regulácii počtu potkanov u nás vo dvore. A to nás samozrejme moc teší. Je až neuveriteľné, ako také malé "chrastítko" dokázalo zadrhnúť potkanov... Jeho matka bola zaiste potkaniarka. Takže jej potomok kocúrik Murko ide v šľapajách svojej mamky.

Moje
webové stránky 
 Cezmín: http://cezmin.wz.cz 
Cezmín : http://cezmin.wz.sk
 Vianoce: http://vianocesk.ic.cz
 Svadba:
http://svadbask.unas.cz  
 Bylinky:
http://bylinky.czweb.org  
 Čas Vianoc:
http://vianocesk.wz.cz  
 Cintorín:
http://cemetery.zaridi.to  
 Bábiky:
http://svetbabik.czweb.org 
  Jánska noc:
http://cbjanskanoc.ic.cz 
 Pani Príroda:
http://eufrosyne.wz.cz 
 Veľká noc:
http://velkanoc.czweb.org 
Slovania:
http://slovania.czweb.org/ 
 Gloria Polo:
http://gloriapolo.czweb.org  
 Moji psíkovia:
http://mikinka.czweb.org   
  Milujem pani P... :
http://eufrosyne.wz.cz 
Veľkonočné sviatky: http://velkanoc.ic.cz 
 Michal Krpelan:
http://michalkrpelan.wz.cz 
 Cezmín ker  a alias:
http://cezmin.czweb.org  
 Aishwarya Ray z Indie:
http://aishwarya.wz.cz  
 Horné Chlebany :
http://hornechlebany.unas.cz 
 Rádioamatérstvo  :
http://cbrsk-chlebany.euweb.cz/ 
 Múdra ako rádio:
http://www.mudraakoradio.euweb.cz 
 CB Fan rádioklub Slovakia-CBRSK Chlebany:
http://cbrsk.euweb.cz
Blog Jánska noc a iné:
http://www.cbjanskanoc.webovastranka.sk

Webové stránky, ktoré som urobila iným zdarma
Pes Buldog english:
http://ruda-etuda.czweb.org
 Olympionik:
http://olympionikholub.ic.cz
 Sedmičkári:
http://rannisedmicka.ic.cz
 Práva dieťaťa:
http://dieta.czweb.org  
 Späť | Obnoviť | Dopredu